Mám priateľa 9 rokov a 3 ročné dieťa, snažím sa doma fungovať ako mám lenže mi môj mozog porád prehadzuje spomienky a podobne. Ja som sa do neho vtedy zamilovala v práci aj on má rodinu a je ženatý takže sme spoločný čas trávili tajne ale aj napriek tomu to chcel nazývať vzťahom teda očakával že sa budem správať akoby som bola jeho a ja naivná kyvla (on starší o 12 rokov). Všetko bolo zaliate slnkom čas v práci, po práci spolu sex prechádzky niekolkohodino povidaní proste všetko akoby sme žili druhý život.
Lenže nastal skrat to že si náš ľudí v práci začal všímať nám bolo jasné hneď od začiatku lenže keď za ním prišla jedna kolegyňa a konfrontovala ho s tým že mňa niekto videl ako idem k nemu domu aj napriek tomu že ten deň sme sa zišli úplne inde, obratil prišiel s tým zamnou a bol vydesený zo príde o deti. Čo ma sa veľa dotklo pretože som samozrejme nechcela problémy ako pre neho tak aj pre seba samého by som o svoje dieťa prísť nechcela. Ale vedel aké je riziko celú dobu a uvedomil si to až po x mesiacoch. To ma naozaj vytočilo, takže som začala byť asi nepríjemná a zmätená.
_10_4.jpg)
Po celú dobu toho „vzťahu“ som mu kládla otázky aby som sama vedela čo od toho čakať, lenže on nerád hovorí o svojich pocitoch a keď už tak len výnimočne, vedela som že aj on miluje ma správal sa ako pubertak aj pred ostatnými. Ale porad som mala v hlave akúsi spätecku. Nebol jednoducho toľko uprimný ako som ja, poviem veci hneď na ferovku a nemám problém naozaj povedať čokoľvek čo si myslím a citím. Takže potom čo vlastne povedal aj nepovedal to celé akoby opadlo ale moju prítomnosť sa dožadoval poradiť chcel semnou vychádzať a tak len ja som upadla do depresie a potom sa celkovo celý môj zdravotní stav zhorsil. Bohužiaľ aj ten jeho. Ja som zostala doma a on aj napriek bolesti dal chodiť do práce ale už sa teda aspoň premohol a začal chodiť po vyšetreniach a tak. Jedného dňa sme si písali nejako o práci a on napísal niečo v zmysle že som jeho kamarátka.